Ako je to v súčasnosti?

V súčasnosti je to tak, že každý občan našej republiky dostane tesne po narodení meno respektíve dva mená. Prvé meno je obvykle krstné meno(odvodené od udalosti – krstu, ktorá nasledovala po narodení človeka) alebo rodné meno (odvodené, že sa dávalo po narodení dieťaťa) a druhé je priezvisko, dávané poväčšine po otcovi dieťaťa, niekedy aj po matke (ak sa tak rodičia dohodli, alebo ak matka je slobodná). Naše meno je uvedené na všetkých úradných listinách ako je rodný list, doklad totožnosti, rôzne potvrdenie, osvedčenia, vysvedčenia atď. Takže meno, ktoré dostaneme po narodení nás sprevádza celým naším životom. Treba si však uvedomiť, že nositeľ mena sa na jeho výbere moc nezúčastňuje a ak, tak nie priamo. Výber nášho mena je v plnej kompetencii našich rodičov respektíve rodiny. Je veľmi dôležité aké meno dostaneme od rodičov ,nesie sa s nami celým zvyškom nášho života, tým chcem len jemne naznačiť, že veľmi starostlivo by sme mali pristupovať k výbere mena pre nášho potomka. Možno mnohí ľudia neveria, že krstné – rodné meno má nejaký hlbší význam a môže nás nejakým spôsobom v živote aj ovplyvniť. Ja si myslím, že v živote nie je nič len tak alebo náhodné a dovolím si tvrdiť, že aj meno je dôležité, preto na to pamätajte, keď budete vyberať meno pre svoje dieťa v čase, keď sa stanete rodičmi.

Ako vznikli mená?

V súčasnosti každý človek má minimálne dve mená, ale bolo tomu tak aj v minulosti? Kedy ľudia vlastne začali používať mená a kedy zistili, že sú potrebné pre existenciu jedinca?

História mena

Odvážim sa tvrdiť, že asi každý z nás sa aspoň raz zamyslel nad tým, prečo máme meno a čo vlastne jeho meno znamená. Je to len bezvýznamné pomenovanie osôb, aby sme sa mohli navzájom oslovovať, alebo má v sebe ukrytý hlbší zmysel?

  V dávnej minulosti, ako som sa mohla dočítať, nebolo až také samozrejmé, že ľudia dostávali meno hneď po narodení. Nebolo takisto také samozrejmé, že mali mená dva (krstné meno a priezvisko) ako tomu je teraz. Spočiatku mená dostávali tzv. ľudia z vyššej vrstvy, kde nepochybne patrila šľachta, urodzení ľudia, vládcovia a vojaci. Zaujímavosťou bolo aj to, že mená dostávali až v dospelom veku. Takže deti obvykle mená nemali, dostali ich až vo vyššom veku. Spočiatku bolo zaužívané používanie len jedného mena, ale postupom času v závislosti na rôznych spoločenských, historických a jazykových podmienkach sa začali používať dvoj, troj a aj viac slovné mená. A tak sa začali ľudia od seba odlišovať. Nemo sa stávalo neoddeliteľnou skutočnosťou každej jednej bytosti, bolo jeho súčasťou.