Ideálna písomka?

Ako vyzerá ideálna písomka? Jasne, keď profesor odíde niekam preč. Nie vždy sú ideálne podmienky, no podvádza sa aj tak asi vždy a všade. V týchto chvíľach je ťažko zachovať kresťanský teda asi čestný prístup k veci. V lavici sa na písomke nájde vždy jeden múdrejší a druhý čo sa priživuje na jeho inteligencii. Je to nespravodlivosť. Ak je to raz za čas, tak ešte ako tak. Dobrá rada nie je zlá, ale sústavne keď od teba niekto opisuje na každej jednej písomke, začne to vadiť. 
 
Nazvime si spolusediacu kolegyňu Iva. Ja alebo ty ako poctiví študenti sa poctivo naučíme. Iva sa možno tiež trochu učila, aj keď kto vie z čoho, keď si na hodine nepíše poznámky. Je prvá hodina - matematika- a píše sa písomka. Samozrejme vopred ohlásená. Ja a ty sme pre túto chvíľu obaja veľmi zruční v počítaní i keď z predminulej písomky sa pritrafil trojec. Snažíme sa teda prinavrátiť svoj priemer čo najbližšie k vytúženej jednotke z matiky. Kolegyňa Iva sa niektorých písomiek pre veľký úspech ani nezúčastnila a zatiaľ tam má lepšie známky ako my- všeobecne považovaní za renomovaných matematikov.Ts!
 
Celá trieda pracuje v relatívnom tichu na dnešnej celohodinovej písomke. Podmienky ideálne nie sú. Tak prvý príklad. Juch vyrátali sme niečo čo nebolo potrebné... Ale to nevadí, ešte stále sme dostatočne zruční, aby sme stihli celú písomku. Relatívne poctivo sme si totiž písali úlohy. Úspešne sa dostávame k poslednému tretiemu príkladu. Všetko ide ako po masle. Už sa aj v duchu začíname tešiť, že to bolo celkom ľahké a asi bude jednotečka. Ale čo sa nestane.

Naša spolusediaca Iva začne mať nejaké problémy. Všimne si, že už sme skončili a začína nevinne dobiedzať: "Ty/Mirka, nevieš mi s týmto nejak pomôcť? Prosím." Čo teraz? Podvod nie je veľmi čestný, to nesúhlasí s našim súčasným charakterom. Ako sa mu vyhnúť? Problém. Pomôcť? Nepomôcť? Podvádzať? Porušiť pravidlá? Vytiahnuť Ivu z krízy? Ale však nech dostane aj ona trojec jak my, keď to nevie! Bude so mnou potom ešte sedávať? Posledných päť minút sa Iva snaží neprestajne nadviazať rozhovor. Ja (alebo ty ak sa ešte vciťuješ do tejto situácie) som však stále zmätená. Premýšľam nad posledným rozhovorom (so zasvätenou osobou) práve na túto tému... OK písomku nezakrývam celým telom. Keď je tá Iva taká múdra, že si uvedomila, že máme úlohy ktoré sa riešia rovnakým postupom, nech si to teda opíše. Iva a hľadí a akoby nič nevidela. Nerozumiem tomu. Do paže nech si to teda rýchlo opíše a nech už je ticho. Ešte aj ja z toho budem mať nakoniec zle, no nie? No ona akoby stále citovo vydierala.

"Poraď mi niečo, prosím."
"Však sa na to pozri! Rozmýšľaj trochu, nie? Však si v škole.." 
"Prosím Mirka/ty už nemám čas."
"No smola.. Však sa na to pozri, no čo tam potrebuješ vyrátať?"
...neznášam to. Ja predsa v priebehu písomky nemôžem prísediacej vysvetľovať celý spôsob rátanie nejakého príkladu. Ach Pane, čo robiť?
"Ja nevieem, som strašne vystresovaná..."
Áno vidím. Na písomke však nie je dvakrát ideálne plakať. Zvoní, je teda aj koniec písomky. Iva to akoby ignoruje... Stále chce poradiť. Zošit, ktorý bol doteraz otvorený na pre ňu užitočnej strane sa však nemilosrdne zavrel. Koniec, už nič nevyriešiš, dievča! 
Čo teraz? Už sa s nami nebude baviť? Prenesie sa nejak cez to? Ako to vezme? Zostaneme s Ivou kamarátky? Bude nás ignorovať, lebo sme jej neporadili? Myslím, že nás dostatočne pozná a vie o našej poctivosti. Mohla s tým predsa rátať.
Hrozné, koľko otázok vie vyplynúť z bežnej veci ako je písomka z matiky. 
Ktovie do akej miery je v škole ideálne zachovať si svoju poctivosť.
 
ZDROJ: https://www.mamateyka.sk/ver3/index.php?option=com_content&task=view&Itemid=104&id=268